História farského úradu

Okolo roku 1339 dal v dnešných Liptovských Kľačanoch Štefan Kunč postaviť kostol zasvätený svätej Alžbete. Zásluhu na postavení kostola mal ostrihomský arcibiskup Čanadín. V roku 1339 daroval Štefan Kunč spolu so svojimi dvoma synmi Martinom a Ladislavom prostredníctvom listiny rektora vo svätej Mare a liptovského diakona Šimona časť svojho majetku kostolu a cirkvi, aby tak miestnemu farárovi zabezpečil primeranú obživu.

Kostol bol postavený bez veže, rovnako ako všetky vtedy stredoveké kostoly. V jeho blízkosti však stála neskôr drevená zvonica so zvonom z roku 1612, preliaty v roku 1827 s nápisom „VOCO AD SACRA VENITE ET VERBUM DEI AUDITE ANNO 1612“ a neskoro barokovým zvonom 1775. Obidva zvony v súčasnosti neexistujú. Starší z nich z nich dokumentuje starobylosť pôvodnej drevenej zvonice. Pri prestavbách kostola v 19. storočí bola postavená nová zvonica z pevného materiálu.

Aj keď bol kostol v 19. storočí zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový, zachoval sa v rukopisnom diele Š. N. Hýroša opis pôvodného chrámu. Svätyňa, nižšia od lode, bola obrátená na východ, s polkruhovým uzáverom presbytéria. Svätyňa mala dva obloky a od lode ju oddeľoval vnútorný víťazný oblúk. Na južnej strane bol zachovaný gotický portál s novšími kovanými dverami. Po oboch stranách portálu sa nachádzali gotické obloky. Severná stena lode bola prestavaná. Na zadnej západnej stene chrámu boli zvnútra pristavané drevené pavlače namiesto chórov, pomaľované výjavmi zo života svätých. Bočné steny svätyne boli vyzdobené maľbami až neskôr. Loď mala pôvodne drevený strop, ktorý už v období opisu Š. N. Hýroša neexistoval. Interiér kostola tvoril hlavný gotický krídlový oltár s centrálnym obrazom svätej Alžbety s Katarínou a Barborou. Na bočných krídlach boli zobrazené: Zvestovanie a svätá Margita s drakom, sedembolestná Panna Mária, Magdaléna ako vojvodkyňa a svätá Apollónia. Bočný oltár s centrálnou sochou Piety a sochami Judáša, svätej Žofie, svätej Kataríny a svätého Štefana kráľa so svätým Imrichom.

Mená kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Svätej Alžbety:

1725-1747           Ján Václav Štamfest

1747-1749           Imrich Hlivaj

1749-1768           Anton Hrabovský

1768-1780           Ján Dyelok

1780-1805           Andrej Kebzaj

1806                     páter Godefridus Mojses

1806-1807           páter Zefirinus Vittkaj

1807-1833           Matej Podhoráni

1833                     Florentius Bugáni, administrátor

1833-1845           Pavol Fabry

1845-1873           František X. Sabinovský

1873-1900           Štefan Mathéz

1900-1901          Andrej Borodáč, farský administrátor in spirit.

1901-1913           František Urvay, farár

1913-1915           Vincent Malinaj, farský administrátor

1915-1916           Jozef Fömötör, farský administrátor

1916-1920           Vincent Malinaj, farár

1920-1926           Peter Bačkor, farský administrátor

1926-1945           Andrej Gerát, farár

1931-1932           Michal Žuffa, kaplán

1939                     Jozef Kútnik, kaplán

1940-1942           Ján Sivčák, kaplán

1945-1985           Bartolomej Sedlák, farár

1946-1947           Karol Lihosit, kaplán

1949-1950           Jozef Tješ, kaplán

1970-1971            Emil Trstenský, kaplán

1971-1973            Stanislav Baldovský, kaplán

1985-1985           Dušan Špiner, excurrendo

1985-1991           Alojz Kostelanský, farský administrátor

1991-1996           Michal Štang, farár

1996-1998           Ladislav Hostinský, farský administrátor

1996-1996           Miloš Krakovský, excurrendo

1998-1998           Jozef Šipoš, excurrendo

1998-2005          Jaroslav Humený, farský administrátor

2000-2002          Ľubomír Jaško, kaplán

2005-2010           František Tuka, farský administrátor

2010                      Ladislav Čurilla, farár